Legislatíva a odporúčania

 Aké sú povinnosti podnikateľa pri používaní bezpečnostných kamier?

 

Prehľad najdôležitejších povinností podnikateľov spojených s použitím bezpečnostnej kamery.

Kamerové systémy (bezpečnostné kamery) sa dnes čoraz častejšie používajú za účelom ochrany majetku pred krádežou či poškodením. Využitie moderných informačných technológii v najrôznejších typoch obchodných prevádzok však so sebou prináša niekoľko úskalí, na ktoré by podnikatelia nemali zabúdať.
Charakter údajov zaznamenaných bezpečnostnou kamerou (kamerovým systémom)

Záznam z bezpečnostnej kamery je osobným údajom, na základe ktorého možno priamo či nepriamo určiť totožnosť fyzickej osoby. Každý kamerový systém, ktorý monitoruje priestor prístupný verejnosti (kamenné predajne, ubytovacie zariadenia, parkoviská atď.), preto musí spĺňať kritéria stanovené právnymi predpismi na ochranu osobných údajov.
Pri verejnosti neprístupných obchodných priestoroch, rodinných domoch, bytoch či nebytových priestoroch sa však takéto kritéria nepoužijú, nakoľko pôjde o ochranu súkromného majetku. Aj v takomto prípade je však potrebné dbať určitých pravidiel - ak podnikateľ okrem vlastného majetku monitoruje časť susednej firmy, potrebuje k tomu od nej súhlas. Ak je tento priestor navyše prístupný verejnosti, je nutné dodržať tiež pravidlá dané zákonom o ochrane osobných údajov (riešením je vhodné natočenie kamery).
Povinnosti spojené s používaním kamerových systémov

Povinností spojených s používaním kamerových systémov a bezpečnostných kamier je mnoho. Medzi päť najdôležitejších okruhov povinností patria tieto:
Označenie priestoru monitorovaného bezpečnostnou kamerou
Ochrana súkromia osôb monitorovaných kamerovým systémom
Oznámenie informačného systému Úradu na ochranu osobných údajov
Vypracovanie bezpečnostného projektu pri používaní bezpečnostnej kamery
Likvidácia videozáznamu z kamery
Označenie priestoru monitorovaného bezpečnostnou kamerou

Priestor, v ktorom je bezpečnostná kamera umiestnená, musí prevádzkovateľ (ten, kto osobné údaje spracúva) viditeľne označiť ako monitorovaný, či už za pomoci zrozumiteľného piktogramu alebo písomného oznámenia. Súhlas dotknutej (monitorovanej) osoby so spracovaním osobných údajov však nie je potrebný.
Ochrana súkromia osôb monitorovaných kamerovým systémom

Kamerový systém nesmie nikdy monitorovať priestory, kde človek očakáva určitú mieru súkromia. Zákaz spracúvať osobné údaje za účelom ochrany súkromia sledovanej osoby však nie je vždy úplný. Príkladom výnimky z takéhoto zákazu je monitoring pracoviska (okrem miestností ako sú toalety či prezliekarne), pri ktorom zamestnávateľovi vzniká niekoľko povinností.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne zaviesť vo svojej prevádzke kamerový systém, je povinný tento zámer prerokovať so zamestnancami alebo ich zástupcami a oznámiť im (zástupcom ako i zamestnancom) rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia a dobu jej trvania .
Bez toho, aby boli zamestnanci vopred informovaní, zamestnávateľ nesmie monitorovať pracovisko za použitia kamier.
Monitorovanie zamestnancov pritom musí byť pritom v súlade s charakterom ich pracovného výkonu (iným bude sledovanie skladníkov, iným monitoring úradníka). Nakoľko zákon nestanovuje formu prerokovania ani oznámenia, zamestnávateľom sa v tejto súvislosti odporúča vypracovanie písomného prehlásenia, ktoré sledovaní zamestnanci podpíšu.
Oznámenie informačného systému Úradu na ochranu osobných údajov

Bezpečnostná kamera (resp. kamerový systém) sa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov považuje za súčasť tzv. informačného systému. Dodnes však neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či je prevádzkovanie takéhoto systému potrebné oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov. Zákon na jednej strane stanoví povinnosť vždy oznámiť informačný systém slúžiaci na ochranu majetku, finančných alebo iných záujmov, samotný Úrad naopak hovorí o výnimke v prípade používania bezpečnostných kamier. V záujme obozretnosti sa preto podnikateľom odporúča nahlásiť svoj informačný systém prostredníctvom tlačiva umiestneného na internetovom sídle Úradu. Ak k takémuto oznámeniu nedôjde, je potrebné viesť aspoň vlastnú evidenciu systému podľa vzoru, ktorý je taktiež verejne dostupný na stránkach Úradu.
Vypracovanie bezpečnostného projektu pri používaní bezpečnostnej kamery

Povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt zákon ukladá iba v tých prípadoch, kedy je bezpečnostná kamera napojená na počítač s prístupom na internet. V opačnom prípade postačí, keď podnikateľ dodrží tzv. bezpečnostné opatrenia, teda splní si svoju povinnosť "chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania"
Likvidácia videozáznamu z kamery

Pokiaľ sa údaje zaznamenávané na bezpečnostnej kamere uchovávajú, zákon ukladá prevádzkovateľovi kamerového systému taktiež povinnosť zlikvidovať záznam do 15 dní od jeho vyhotovenia. Dlhšie archívovanie sa považuje za porušenie zákona, ktoré môže byť Úradom na ochranu osobných údajov sankcionované.
Kamerové systémy a využitie služieb bezpečnostnej agentúry

Podnikatelia pri prevádzke kamerových systémov často využívajú služieb externých bezpečnostných agentúr, ktoré sú z hľadiska zákona o ochrane osobných údajov v postavení sprostredkovateľa a môžu prichádzať do styku s osobnými údajmi zákazníkov či zamestnancov, teda aj videozáznamom z bezpečnostnej kamery. V takom prípade platí, že zmluva o rozsahu a spôsobe spracúvania osobných údajov, ktorú podnikateľ s takouto agentúrou povinne uzatvára, musí byť v súlade s predpismi na ochranu osobných údajov. Bezpečnostná agentúra je následne oprávnená spracúvať osobné údaje len v rozsahu, za podmienok a na účel dojednaný v zmluve a je pritom povinná dodržovať rovnaké povinnosti, aké zo zákona vyplývajú podnikateľovi.
Podnikateľ je pri výbere bezpečnostnej agentúry povinný dbať na jej odbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť, ako i schopnosť zaručiť bezpečnosť spracúvaných osobných údajov.
Použitie údajov zaznamenaných bezpečnostnou kamerou

Videozáznam z bezpečnostnej kamery možno použiť iba v prípadoch, kedy k tomu dotknutá osoba vyjadrila svoj výslovný súhlas (napr. za účelom prezentácie v súťaži) alebo ak to vyplýva priamo zo zákona. Vyhotovený záznam môže slúžiť aj na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch (napr. podanie trestného oznámenia, nie však zverejnenie fotky zlodeja na sociálnych sieťach za účelom jeho rýchlejšej identifikácie).
Sankcie pre porušenie zákona o ochrane osobných údajov

V prípade porušenia niektorej z vyššie vymenovaných povinností hrozí podnikateľom pokuta uložená Úradom na ochranu osobných údajov. Jej výška začína na čiastke 300 EUR (napríklad pri neoznámení informačného systému Úradu alebo nevedení internej evidencie informačného systému) a končí pri 200 000 EUR (takúto pokutu môže Úrad uložiť pri nesplnení povinnosti vypracovať bezpečnostný projekt).
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú

Zákon č. 122/2013 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov v platnom znení
§ 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
§ 13 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení
Metodické usmernenie Úradu na ochranu osobných údajov č. 1/2014 - Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom

Kamerové systémy - legislatíva - možné sankcie...

odporúčame do pozornosti:

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky aktualizoval

18. apríla 2016 svoje Metodické usmernenie týkajúce sa monitorovania priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom.

resp. následovný link:

https://gdpr-slovensko.sk/monitorujete-okolo-firmy/